Žiarivky
Žiarivka patrí k elektrickým zdrojom svetla. Na premenu elektrickej energie na svetelnú využíva žiarenie tlejivého elektrického výboja v parách ortuti. Z výboja vychádza UV žiarenie, ktorým je ožarovaná tenká vrstva vhodného luminoforu, ktorou je pokrytá vnútorná strana banky žiarivky. To budí molekuly luminoforu, ktoré následne po návrate do pôvodného stavu emitujú fotóny viditeľného svetla. Tento jav nazývame fluorescencia. Žiarivka v porovnaní so štandardnou žiarovkou potrebuje na zapálenie a udržanie výboja elektroniku. V klasickom zapojení potrebuje tlejivkový štartér na rozžeravenie elektród na koncoch trubice z dôvodu počiatočnej ionizácie plynu v trubici. Následne potrebuje tlmivku, ktorá poskytne vysokonapäťový impulz umožňujúci vznik výboja v trubici. Žiarivky nachádzajú svoje uplatnenie ako náhrada za štandardné žiarovky, keďže sa vyznačujú vysokou životnosťou a účinnosťou, ako aj nižšou produkciou tepla.
